Domáce práce- skúška a boj každého vzťahu

V mojom okolí snáď nie je jediný pár, v ktorom by sa neriešila otázka domácich prác. Ako emancipovaná žena sa samozrejme tiež bijem do pŕs a trvám na rovnom rozdelení domácich prác (márne). Vymýšľam systémy, dokonca občas aj motivačné scenáre, ako pripreť toho môjho chlapa k tomu, aby ten špinavý hrnček nenechal len tak na linke, ale dal ho aspoň do umývačky.

Aby ste mi rozumeli, mojím problémom nie je, že by Muž nevedel vykonávať domáce práce. On to vie a je plne funkčný. Akurát testuje moje nervy a necháva problémy vyhniť (občas doslovne). Sebakriticky priznávam, v strategickej hre vyhráva. Nie som schopná dlhodobo demonštratívne obchádzať prádlový kôš, o ktorom vyhlásil, že jeho obsah hodí do práčky. Vytáča ma vracať sa večer do izby s neustlanou posteľou, o ktorej povedal, že ju uprace. To nie je jeho chyba. Ale moja, že nie som schopná trpezlivo čakať na moment, kedy dojde k naplneniu sľubu.

Teraz prišla vhodná doba pochváliť sa mojím malým víťaztvom. Muž dnes umyl podlahu v celom byte. Scenár bol nasledovný: Píšem diplomku a domáce práce sa javia ako atraktívne odpútanie. Napriek tomu som už unavená a ako vždy, keď zas dvíham jeho ponožky zo zeme pri posteli a hádžem ich do koša, v hlave mi hrá staré známe: “Ja tu varím, žehlím, periem…či sa na to nevy…” V sobotu pekne operiem, umyjem riad aj koláč upečiem a prehadzujem k mužovi sediacemu meter od akcie na gauči: “Nie je vonku krásne?” Muž predstiera prácu. “A koľko svetla sem zrazu prúdi.” Muž začína šípiť problém, pozrie sa von oknom a odpovedá: “Hej, super hneď je to lepšie” Chytám sa možnosti- “Vieš mici, to bude asi tým, že som umyla okná” Podotýkam, že nie je možné ujsť: “Fakt? To si šikovná…mám ti s niečím pomôcť?!!!” Toto je klasické načasovanie po dokončení VŠETKÉHO…rozmýšľam, že tentokrát by som to nemala nechať len tak a vyťahujem podpásovku a moju tajnú zbraň: “Ak by si mohol umyť podlahu, bola by som ti vďačná.” Za touto vetou nasleduje, pusa, mrk-mrk, klip-klip a on súhlasí. Umývanie podlahy neznáša. Ja umývanie podlahy neznášam. Podľa mňa aj všetci bohovia umývanie podlahy neznášajú. “Umyjem ju zajtra” Povšimnite si taktický manéver vyčkávania…červená kontrolka v hlave svieti a predpokladám problém: “Zajtra? Veď si vravel, že zajtra natáčate. NEBUDEŠ UNAVENÝ???” hahaaaa… muž pozerá, rozmýšľa: “Umyjem ju ráno, kým pôjdem”

Kritická chvíľa. Čakanie. Je nutné byť neoblomná…neustúpiť. V nedeľu ráno: “Ježíííš, ja ešte musím umyť tú podlahu, že?” Čaká na vyslobodenie? Neverím. “Jáj, skoro som zabudla.” Nezabudla, myslím na to už asi 12 hodín v kuse. “Tak ja sa ti zdekujem, nech ti nezavadziam” Beriem knihu, leziem na posteľ a už nevidím a nepočujem.

Samozrejme počujem, ako muž nadáva. Ako fučí a ako sa ma každú chvíľu pýta, či to robí správne. “Na jednotku, miláčik” a ďalej sa venujem čítaniu knihy s patričným názvom “Ako sa zbaviť starostí“…odpoveď na životné problémy? Nechajte si pomôcť!!! Ľahnúť si a za žiadnu cenu sa ničoho nechytať!

PS:Týmto ďakujem Mužovi za pomoc, ktorú som potrebovala :-*

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s