Intelektuálny masochizmus

imagesPravidelné sťahovanie mi udelilo cennú životnú lekciu. Som slobodná, odkedy som sa odsťahovala od rodičov by som o sebe povedala, že som sa už nikde inde poriadne neusadila. Som poriadkumilovná a väčšinou nemám problém posunúť, vyhodiť alebo predať veci, ktoré dlhodobo nepoužívam. Pri poslednom sťahovaní mi ale došlo, že sa neviem zmestiť do jedného auta.

Nemám žiadne veľké nábytky, proste mám len VECI. Stále ich je veľa, sú všade. Je jedno koľko veľkých vriec s oblečením dám na charitu, skriňa je stále plná. Každú vec v byte som s láskou vyberala a aspoň po nej chvíľu túžila. Šetrila. Mala radosť z toho, ako som na ňu potom tie peniaze utratila. Myslela som si, že nakupujem rozumne.

Praáve sedím na gauči a pozerám sa na svoje najväčšie prehrešky. Musím predať ďalej pár mojich kníh. Sťahujú sa najhoršie. Milujem knihy. Odbornú literatúru, aj tie romány kde sa dvaja hrozne milujú, ale bohužiaľ musíte čítať aspoň 500 strán útrap, kým môžu byť šťastne spolu. Antikvariáty. Najlepší darček je kniha. Mám čitateľský preukaz v dvoch knižniciach a v sieti univerzitných knižníc (takže odhadom ďalších 9 budov plných kníh). Okrem toho mám samozrejme čítačku ebookov a všetko si môžem veľmi rýchlo stiahnuť. Tak prečo, ale vážne prečo sa neviem vzdať žiadnej z mojich kníh? 

Seriózne, práve sa pozerám na knihovničku z Ikey a hovorím si, že keby tých kníh predám 20, tak si to ani nevšimnem. Napriek tomu mám pocit, že som sa práve odhodlala spraviť niečo, ako chladnokrvnú vraždu. Niektorí ľudia oslavujú marec ako mesiac knihy. Ja mám evidentne so svojou zbierkou v roku iba marce.

Nie som pošahaný intelektuál, ale seriózne sa zamýšľam nad tým, kde sa vo mne vzal tento blok- do kníh sa nepíše, knihy sa čítajú opatrne, s čistými rukami, lebo sú vlastne sväté. Kníh nie je nikdy dosť a vlastne nie je nikdy na škodu mať vlastnú zbierku kvalitnej literatúry.

So všetkým čo som tu napísala súhlasím, ale prečo si tu sislím toto všetko, vážne nechápem. Takže som sa odhodlala k veľkému kroku, a to že svoju knižnicu obmedzím na 20 titulov (keďže nechcem byť až taký masochista, nerátam do toho slovníky).

Pokiaľ sa nerozhodnem usadiť, platiť hypotéku a mať tú neskonale veľkú knižnicu pre všetky moje knihy, tak sa obmedzím, lebo inak ma zavalia. Držte palce, možno o chvíľu pridám aj link na aukro, kde sa budú predávať “odsúdené” tituly.

Reklamy

2 thoughts on “Intelektuálny masochizmus

  1. Jsem velký knihomol. Když jsem začala přemýšlet, že bych si některé obsáhlé série začala pořizovat domů, nebo si je kupovala jako ebook, zjistila jsem, že mi víc vyhovuje knihovna. Půjčím, přečtu, vrátím a je to:-). (Taky je pravda, že už mi dochází místo na knížky:-) ).

  2. Ja uz som vo faze: usadena, platim hypoteku a mam stale malo miesta pre knihy.
    Jednu cast som posunula do nasho centra do otvorenej kniznice, smola a zaroven vyhra je, ze centrum je v nasom dome 😀 😀 😀
    Moj momentalny stav je: vsetky knihy co mam s velkou radostou ponukam na pozicanie si. Tym sa kniznica trochu preriedi, lebo je vkuse vela titulov vypozicanych 🙂
    co by som chcela spravit je nieco ako “posli dalej knihu” – ze by som ti napriklad poslala knihu, co si myslim ze by sa ti lubila, by si ju po precitani tiez tak poslala dalej a tak dalej 🙂 Este zabavnejsie by bolo, keby sa tato aktivita dala nejak sledovat.. Este to nemam vymyslene, ale lubilo by sa mi to 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s