Čakanie na vianočnú náladu pod palmami

Čas v zahraničí veľmi rýchlo letí. Keby si nepíšem denník, ani neviem, čo sa v jednotlivé dni stalo, lebo mám pocit, že stále niečo robím, cestujem, spoznávam nových ľudí. Vďaka tomu je jeden reálny deň pocitovo dlhý minimálne týždeň.

O týždeň letím domov na pár týždňov. Domov, kde všetci prežívajú vianočnú náladu a sviatky rodiny. Vždy som mala rada Vianoce, ale tento rok som akosi neurčito rozladená. Možno je to tým, že práve sedím v Starbuckse, pijem si svoje vianočné kapučíno, počúvam koledy a pozerám sa z okna na PALMY, MORE a SLNEČNÝ DEŇ!!!

Nechcem sa sťažovať, aké je to hrozné, že v decembri chodím vo svetri, ale ono je to naozaj zvláštne. Len pre úplnosť informácii, vďaka tomu, že v decembri chodím v mikine, alebo svetri všetci vedia, že som cudzinec už od pohľadu. Domáci totižto chodia v regulérnych zimných bundách, čiapkách a šáloch.

Priatelia (rozumej kamarátov v ČR a SR) sa ma pravidelne pýtajú, kedy už priletím a či sa teším domov. Pravdou je, že neviem. Viem, že by mi mala chýbať rodina, kamaráti, turbomošt na svoboďáku, sneh alebo teplá voda, ktorá tečie celý deň (tu je to len večer), práčka ktorá mi neničí veci, sviečková s knedlíkom alebo čokoľvek z môjho normálneho života. Pravdou je, že nechýba.

Jediné, čo som si tu potvrdila je, že dokážem žiť kdekoľvek a evidentne si všade nájdem priateľov, ktorých budem mať rada nadovšetko na svete. Všade dobre, doma najlepšie? Kde som vlastne doma už ani neviem. Jediné čo mi napovedá je oficiálne trvalé bydlisko uvedené na občianke…

Reklamy

Výletný špeciál- Kroměříž

DSC_0086Po dlhom náročnom období, kedy som úspešne poskladala skúšky a ukončila pracovný pomer sa konečne aj mne začali prázdniny. Plánovanie dovoleniek na koniec leta nás s Mužom neskutočne baví, akurát už sme chceli niekam vypadnúť- ideálne hneď!

Z tohto dôvodu sme sa rozhodli využiť ponuku Českých drah a kúpili sme si prázdninový 14-denný lístok na vlak a začali výletovať.

Na skúšku sme si vybrali miesto, ktoré je relatívne blízko- Kroměříž. Večer sme poctivo namazali desiatu a nastavili budík na 6:00.

Cestou vlakom sme sa nemohli ubrániť spomienkam a vtipným školským historkám z podobných výletov. Presnejšie, ja som tie výlety tak neznášala. Závidela som deckám, ktoré rodičia v lete berú do Chorvátska, zatiaľ čo tí moji ma ťahali po všetkých hradoch, zámkoch a občas ešte horšie- posielali ma s príbuznými alebo so školou do hôr!!! A tam bolo treba šľapať do kopca, lebo skôr som si nemohla zjesť rezeň a horalku. Čo k tomu dodať- rodičia, neťahajte deti po kultúre, aj tak to neocenia skôr, než vás prerastú.

Teraz to bolo iné, chodiť celý deň po meste a pritom si nepripadať ako cudzinec bolo príjemné. Mesto malé, milé a krásne. Všade kvetiny a poriadok. A niečo, s čím som sa v Čechách ani na Slovensku dávno nestretla: V malom mestečku sú na každej križovatke smerové tabule a značky. Vďaka malému zázraku som za celý výlet nemusela Mužovi ani raz povedať, aby konečne prestal čučať do toho mobilu 🙂

A teraz pár úlovkov:
Kvetinová záhrada-Kroměříž

Milujem kvetinové záhrady, udržiavané parky a bludiská

nápaditá reklama Niet nad nápadité reklamné triky malomesta. Ten zelený bicykel s tabuľou mi učaroval- také to bolo pekné.

DSC_0083 Námestie s tým najdôležitejším, čo sa v českým malomestách dá objaviť:2013-07-23 11.19.50

Pivo! Fotku fotil mobilom Muž -> pôvodne som očakávala aj hlavu a krásny úsmev -> ale evidentne to nie je nutné…

Pokračovanie výletnej ságy zas nabudúce…