Up and down

Práve som sa vrátila z cvičenia. Som natoľko plná dojmov, že to potrebujem s niekým zdieľať.

Na strednej škole som neznášala beh. Teraz behám priemerne 10 km denne. Venovala som sa kolektívnym športom. Dnes dávam prednosť samote, hlavne keď okolo mňa v práci nonstop niekto behá, hučí, telefonuje. Myslím, že som ľudsky prekontaktovaná. Kam tým mierim? Chcela som vylíčiť, ako sa ľudia menia. Ako veci, ktoré ma kedysi nebavili mi teraz prinášajú potešenie. Na jedlo ktoré som ako dieťa neznášala sa dnes teším. Ale nie. Niečo sa nemení. Nenávidím AEROBIK, všetky formy. Dobre- aqua aerobik beriem na milosť, lebo v tej vode sa len ťažko dajú robiť veci, ktoré ma tak odpudzujú.

Ak sa k tomuto článku dostane niekto z mojich stredoškolských spolužiakov, asi pochopí, prečo to porovnávam práve s mojou mladosťou. Naša telocvikárka bola vášnivá aerobik maniačka. Namiesto rozcvičky sme sa pravidelne točili v nezmyselných choreografiách, zatiaľ čo ona jačala niečo ako: “Mambooo” alebo “Véčko”. A my chúďatká sme sa točili ako také CéDečka.

Dnes som zašla do fitka na niečo, čo sa volalo “Step”. V popise “zábavné, dynamické cvičenie. Zameranie na spevnenie spodnej časti tela.” Nie, nie moji kamaráti. Obyčajný STEP AEROBIK to bol. Nazvyte si to ako chcete, ale ja som to odhalila. 20 žien, ktoré sa zídu po práci a nemožne sa točia a hopkajú tentokrát okolo schodíku. Keďže doba pokročila a všetci sme intenašnl cvičiteľka jačí “Up and down” a “Kick-kick”. Nie, že mi to nešlo. Nebavilo ma to! Po 20 minútach som odišla naštvaná.

Keď som zatvárala dvere ani na jednej tvári z prítomných dám som nevidela úsmev. Nacistku v predu nerátam. Narozdiel odomňa ony tam na povel kickovali ešte pol hodiny.

Idem si radšej zabehať. Asi som už stará na to, aby som poskakovala ako iní pokrikujú- literally…

Intelektuálny masochizmus

imagesPravidelné sťahovanie mi udelilo cennú životnú lekciu. Som slobodná, odkedy som sa odsťahovala od rodičov by som o sebe povedala, že som sa už nikde inde poriadne neusadila. Som poriadkumilovná a väčšinou nemám problém posunúť, vyhodiť alebo predať veci, ktoré dlhodobo nepoužívam. Pri poslednom sťahovaní mi ale došlo, že sa neviem zmestiť do jedného auta.

Nemám žiadne veľké nábytky, proste mám len VECI. Stále ich je veľa, sú všade. Je jedno koľko veľkých vriec s oblečením dám na charitu, skriňa je stále plná. Každú vec v byte som s láskou vyberala a aspoň po nej chvíľu túžila. Šetrila. Mala radosť z toho, ako som na ňu potom tie peniaze utratila. Myslela som si, že nakupujem rozumne.

Praáve sedím na gauči a pozerám sa na svoje najväčšie prehrešky. Musím predať ďalej pár mojich kníh. Sťahujú sa najhoršie. Milujem knihy. Odbornú literatúru, aj tie romány kde sa dvaja hrozne milujú, ale bohužiaľ musíte čítať aspoň 500 strán útrap, kým môžu byť šťastne spolu. Antikvariáty. Najlepší darček je kniha. Mám čitateľský preukaz v dvoch knižniciach a v sieti univerzitných knižníc (takže odhadom ďalších 9 budov plných kníh). Okrem toho mám samozrejme čítačku ebookov a všetko si môžem veľmi rýchlo stiahnuť. Tak prečo, ale vážne prečo sa neviem vzdať žiadnej z mojich kníh? 

Seriózne, práve sa pozerám na knihovničku z Ikey a hovorím si, že keby tých kníh predám 20, tak si to ani nevšimnem. Napriek tomu mám pocit, že som sa práve odhodlala spraviť niečo, ako chladnokrvnú vraždu. Niektorí ľudia oslavujú marec ako mesiac knihy. Ja mám evidentne so svojou zbierkou v roku iba marce.

Nie som pošahaný intelektuál, ale seriózne sa zamýšľam nad tým, kde sa vo mne vzal tento blok- do kníh sa nepíše, knihy sa čítajú opatrne, s čistými rukami, lebo sú vlastne sväté. Kníh nie je nikdy dosť a vlastne nie je nikdy na škodu mať vlastnú zbierku kvalitnej literatúry.

So všetkým čo som tu napísala súhlasím, ale prečo si tu sislím toto všetko, vážne nechápem. Takže som sa odhodlala k veľkému kroku, a to že svoju knižnicu obmedzím na 20 titulov (keďže nechcem byť až taký masochista, nerátam do toho slovníky).

Pokiaľ sa nerozhodnem usadiť, platiť hypotéku a mať tú neskonale veľkú knižnicu pre všetky moje knihy, tak sa obmedzím, lebo inak ma zavalia. Držte palce, možno o chvíľu pridám aj link na aukro, kde sa budú predávať “odsúdené” tituly.

7 zmien v mojom živote

O akých zmenách som hovorila, keď som sa snažila popísať všetko, čo definovalo môj život za posledného viac ako polroka?

1.Zmenila som životný štýl

Klišé, ešte väčšie klišé…a áno je to tu: Prestala som jesť mäso. Dokonca aj mliečne výrobky a väčšinu sladkostí. Asi tak 95 % svojho času som veganka a tých 99% len vegetariánka. Proste keď mi babička ponúkne koláč, ktorý s láskou upiekla, nemám srdce jej povedať nie, lebo je v ňom vajce a dáke maslo. Hlavne nechcem, aby si niekto myslel, že to robím z ušlachtilých dôvodov typu “nechcem aby zvieratká trpeli” alebo počula som že niečo také drží väčšina hollywoodskych celebrít. Je mi jedno, či to robím správne, robím to pre seba a cítim sa dobre.

2. Začala som pravidelne cvičiť

Súvisí s prvý bodom. Pravidelne behám. Každý druhý deň 8 km, niekdy každý deň, lebo ma začalo baviť cítiť príval energie po cvičení. Okrem toho chodím týždenne do sauny a keď necvičím, alebo sa nesaunujem, tak si o cvičení a zdravom životnom štýle čítam. Do práce chodím zásadne peši a všetky krásne vyfintené topánočky som vymenila za…TENISKY. Nechcem aby to vyvolalo dojem, že som hrozne fit a vo forme. Paradoxne vyzerám úplne normálne, ani vychudnuto, ani samý sval. Zdravšie?

3. Mám samostatný byt

Zbohom spolubývajúci. Frflanie na to, kto upratuje a kto nie. Žiadne prispôsobovanie sa, keď sa mi chce o tretej ráno písať, alebo robiť sklapovačky. Nemusím nikomu vysvetlovať, prečo je pre mňa recyklovanie odpadkov dôležité. Kúpila som si dokonca vlastnú práčku, čo asi najviac ukazuje, aké veľké dievča už som. Síce som v rámci romantického gesta dala kópiu kľúčov frajerovi, ale aj tak som tu sama, samostatná a je to kúzelné. Nikdy pred tým som samu seba nevidela v tom svetle, ako teraz (nehovorím že vždy je to len lichotivý pohľad). Myslím že každá mladá žena by mala bývať na chvíľu sama aspoň raz za život, stojí to za to.

4. Ostrihala som si vlasy

Kolegyňa mi raz poslala dáke citáty Coco Chanel. Žena, ktorá si ostrihá vlasy je schopná ovládnuť svet? Asi som na to pripravená, lebo pani kaderníčka ustrihla viac ako polovicu a vytvorila na hlave šmrncovné a elegantné mikádo. Ku ktorému samozrejme patrí červený rúž a sýte farby na nehty. Ku podivu sa s krátkymi vlasmi cítim ženskejšie, než kedykoľvek predtým.

5. Nový muž, nový život

Ako inak. Zaprisahala som sa,že chcem byť sama, ale asi definitívne nie som ten typ. Vlastne som v oblasti randenia mala len tri jednoduché pravidlá:

1. Nerandiť s informatikmi.

2. Nerandiť s kolegami.

3. Nerandiť s cudzincami.

Booom. Takto nejako sa mi stal môj developer, ktorý je Škót a samozrejme som ho klofla v práci. Ale ako všetky najlepšie veci v mojom živote, sa mi proste stal a ja som s tým už nič nevedla urobiť 🙂

6. Zamestnala som sa konečne prestala študovať

Neviem síce do kedy mi tento môj post vydrží, ale už nie som oficiálne študentka. Takže pokiaľ sa nerozhodnem prihlásiť na PhD. mám na chvíľu vystarané. Uf. Prázdniny. Inak pracujem v “peknom” korporáte, kde ako každý korporátny zamestnanec pindám asi na všetko, ale som rada, že každý mesiac na účet pribudnú dáke chechtáky a že sa vlastne úplne nespretrhám. Na rozdiel od mojich spolužiakov, som aspoň nikdy nebola nezamestnaná.

7. Nechala som minulosť za sebou

Asi najťažšie rozhodnutie môjho života bolo nechať niektoré vzťahy proste vyšumieť. Vzdať sa cieľov ktoré ma ťahali ku dnu viac, ako do predu a proste si tak poveadť, že je to v poriadku. Všetko je tak ako má byť. Nebudem tvrdiť, že som všetkým, čo mi kedy ublížili odpustila- nie. Dokonca niektorým stále prajem, aby zhoreli v pekle, ale zrazu sa mi žije akosi ľahšie.

Tak je to skoro rok

Milí moji kamaráti,

neviem koľko priaznivcov blogu sa dostane k tomuto dopisu po skoro ročnej pauze, ktorú som si od písania dopriala. Predpokladám, že väčšina ma aj tak pozná osobne a viete, prečo sa tak stalo. Skrátim dlhý príbeh a vysvetlím aj ostatným: Rozišla som sa s Mužom. Po troch rokoch. Po zbytočných nič neznamenajúcich zásnubách. Škaredo. Prestala som písať, lebo som nechcela na blog ventilovať veci, ktoré by sa asi na verejnosti prepierať nemali a tak som si svoje terapie preniesla radšej do denníčka. Každopádne, táto udalosť malo za následok radu zmien v mojom živote. Sťahovanie, delenie majetku, moje štátnice, nová práca, milión povinností…

Paradoxne keď som začala zas žiť život, o ktorm sa aj oplatí písať, nemala som na písanie veľmi čas. To je výhovorka, akosi som stále cítila, že ešte nie je ten správny čas. Aj teraz mám pocit, že písanie na môj starý blog je, akoby sa viac ospravedlňovalo moje staré ja, než že by sa vedelo predstaviť moje nové- lebo som sa zmenila, veľmi. A preto asi urobím to, čo som mala urobiť už dávno a čo robí veľa ľudí v podobných šlamastikách ako som bola ja. Začnem od začiatku. Nový blog- teda nový design. Nové posty o veciach, ktorými teraz žijem a proste uvidíme, čo sa stane. Možno konečne vytvorím aj blog, ktorý bude tématický, ako som vždy chcela a nie len zmes mojich terapeutických pocitov.

Tak mi držte palce.

S láskou už nie hustá, ani krutá, proste len

autorka

Dom Perignon

10699211_670122929740203_2055854845_n

Pár ľudí videlo môj bucket list a našťastie pre mňa to znamená, že sa rozhodli mi pomôcť splniť moje sny.

Čoskoro pridám článok alebo rovno tucet o veciach, ktoré sa mi postávali, keď som nepísala blog a žila offline. K Domovi môžem povedať. že to bola zaujímavá skúsenosť, príjemná chuť- ale len malý zlomok z úžasného piatkového večera.

Prajem lenivú Veľkú noc!

Ráno som  vstala plná elánu o šiestej, dala prádlo do práčky, naplnila umývačku riadu a začala variť kávu. Vtedy mi napadla geniálna myšlienka. Práčka aj umývačka pracujú za mňa najbližšiu hodinu a pol, takže vykazujem činnosť. Čo keby som si vzala raňajky, kávu a počítač späť do postele? Túto stratégiu odporúča Dale Carnegie v knihe Ako sa zbaviť starostí a začať žiť. Údajne aj George Washington pracoval do obeda v posteli a odpočíval.

278_0002Ja z postele píšem tento miničlánok a čítam si obľúbené blogy. Napriek lenivému ránu som  produktívna, spokojná a oddýchnutá.

Prajem krásnu a lenivú Veľkú noc!

7 typov nebezpečne toxických ľudí

Už dlhšiu dobu sa mi v hlave formuje článok, o ľuďoch vkrádajúcich sa do našich životov, ktorých superschopnosťou je, že keď si ich pustíte k telu, môžte sa cítiť mizerne a úplne nekompetentne. Nenájdete žiadne varovanie na štítku, alebo zloženie na etikete. Nasledujúce ilustrácie sa mi stali na vlastnej koži, alebo som ich videla na vlastné oči. Nebudem písať o vrahoch, zlodejoch a násilníkoch, tým sa KAŽDOPÁDNE vyhnite.

MANHATTAN

Iniciatívny blbec– nie nadarmo existuje porekadlo: Iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ. Tento druh je rozšírený v širokej verejnosti a má toľko podôb, že je ťažké napísať všeobecnú definíciu. Môže sa jednať napríklad o spolubývajúcu, ktorá vám z kamarátstva a bez požiadania zalepí drahé značkové lodičky v záruke sekundovým lepidlom. Urobí to horšie, než len neodborne, takže sú nenositeľné a vďaka zásahu už aj NEREKLAMOVATELNÉ! Vaše rozčuľovanie sa nad stratenými tisícmi nechápe a ešte sa urazí, že ste neocenili jej snahu.

ian_somerhalder_as_damon_by_ilojleen-d3ckkz6Citový upír– toto je kategória, ktorá by vydala na samostatný článok, alebo knihu. Ľudia prejavujúci sa ako citoví upíri sú nebezpeční predovšetkým preto, lebo sa najčastejšie  skrývajú v rodine a medzi priateľmi. Citoví upíri sú rozdielni kus od kusu, majú však spoločné jedno, vyčerpávajú vás. Vysávajú z vás energiu a vôbec im nevadí, že sa cítia lepšie na úkor vás. Čas od času si každý prechádza ťažkým obdobím a verí, že jeho najbližší ho podržia. Čo však robiť s kamarátkou, ktorá má notoricky problémy a stále sa sťažuje? Najskôr nadáva na bývalého priateľa, ktorý ju podvádzal. Máte pochopenie. Keď sa rozídu stále počúvate, ako sú na vine jej nešťastia ostatní. Pred tým priateľ, potom kamaráti, potom stres v škole alebo práci a ako čerešničku na torte prídu zdravotné problémy a rozpadávajúca sa rodina. Po rozhovore s vami sa spravidla cíti lepšie, lebo vy ju chápete. Ste výnimočná osoba. To, že sa toto všetko stalo vaším problémom zistíte asi až vo chvíli, keď vám zvoní telefón a pri pohľade na meno danej kamarátky seriózne uvažujete, či ten telefón chcete vziať. Ak to urobíte, už len vyčerpaním padnete na gauč a večer máte problém zaspať. Takúto moc majú citoví upíri. Podobne to môže byť so starnúcimi rodičmi, ktorí už nemajú vlastné záujmi. Ak sa po víkendovej návšteve cítite, akoby ste práve prežili pobyt v neľútostnej divočine, diagnóza je jasná.

cc0ccd3f803b436bc9635de7805b98b3Východoeurópsky manager– tento názov používal môj kolega v práci pre popis vedúceho pracovníka, ktorý si myslí, že jeho podriadení sú tu len aby jeho božstvu slúžili a on si privlastní všetky ich úspechy bez akéhokoľvek pričinenia. Postihnuté osoby sa cítia nenahraditeľne a neustále vás o tom presviedčajú (možno sa persuáziou živia a píšu o nej aj odborné knihy). V každodenných situáciách sa vyjadrujú napríklad takto: “Čo si budeme hovoriť, firma XY nič nevie urobiť poriadne. Zas mi volali, že nevedili, čo s tou zakázkou urobiť. Tak som sadol do auta a okamžite som aj s mojím nabitým programom ušiel 200 km. Okrem toho sa mi cestou pokazilo auto, tak som ho ešte na mieste musel opraviť a vymeniť piesty.” Tu sa zastavíte a opýtate: “Počkaj, toto nechápem. Ty si opravoval to auto, alebo si ho DAL NIEKOMU V SERVISE OPRAVIŤ?” Odpoveď vás asi neprekvapí: “Čo? To snáď nie je podstatné do akého servisu som ho dal, ale vieš aký bordel mi to celé urobilo v mojom nabitom rozvrhu? Nevadí, hlavne že som zachránil celú zakázku/ firmu / zemeguľu…”

syndrom-vyhoreni-CKP-RosetaZotrvačník- tento typ sa občas kríži s inými menovanými typmi, ale výnimočne ho nájdete v prírode aj čistý. Jedná sa o ľudí, ktorý nevedia odpočívať. Dokonca aj svoje koníčky neberú ako oddych, ale ako akúsi spoločenskú povinnosť. Ich toxicita spočíva v tom, že sú večne v behu, vystresovaní a vyčerpaní a hlavne, toto očakávajú aj od všetkých ostatných vo svojom okolí. Už dlhšie si chcete zájsť na nákupy so svojou kamarátkou zo strednej, čo sa práve presťahovala do toho istého mesta ako vy? Najskôr ale musíte minimálne trikrát meniť čas a miesto, lebo jej do toho niečo prišlo. Chápete to. Keď sa stretnete stále rozpráva o tom, ako toho má veľa, čo všetko musí urobiť a demonštratívne si vo vašej prítomnosti niečo zapisuje do diára, ktorý má notoricky preplnený aktivitami. Nevadí. Historku o tom, ako každý deň odchádza z bytu ráno o pol osmej a vracia sa večer o osmej, pričom si len musí zobrať veci a ešte MUSÍ ísť na plaváreň počúvate len na pol ucha. Ak vás niečo dokáže doraziť je to poznámka, že máte krásne spravené nehty a ona vám len môže závidieť, že si na také niečo dokážete nájsť čas, lebo ten jej má momentálne cenu platiny. Nebuďte nevďační. Veď táto kamoška venovala minimálne pol hodinu svojho drahocenného frflania iba vám…a vašej perfektnej manikúre.

DEU, Germany : Symbolic photo, observation, secret agent, spy, private investigatorStalker- bývalý priateľ, zanietený kamarát, sused s uchom na stene alebo len vaša zvedavá babka. Sledujú vás. Komentujú každú fotku na facebooku a milujú každý príspevok na vašom blogu. Vedia do ktorých potravín chodíte po chlieb aj že ste si kúpili nový bežecký úbor. Vy ste im samozrejme nič z toho nepovedali. Ak vás nečaká pre domom, keď sa vraciate z práce je to ešte relatívne v poriadku. Každopádne je nebezpečné a nepríjemné mať vo svojom okolí pár takýchto samozvaných expertov na váš život. Ak spolužiak z gympla, ktorého ste dva roky nevideli začne rozhovor pri káve tým, že vie, čo ste robili posledného pol roka, lebo vás sledoval na facebooku, je čas prehodnotiť, ako dobre si strážite svoje súkromie.

1896_telephoneUžívateľ- možno vás má aj v rýchlej volbe na telefóne. Ozve sa len keď niečo potrebuje. Presťahovať do nového bytu, postrážiť deti, požičať plesové šaty. Uvedomíte si, že komunikácia funguje len jednostranne, keď niečo potrebujete vy. Telefón je hluchý. Diár plný, hranice neprekročiteľné. Toto je extrémna situácia, ale celkom bežné je, že celý víkend okopávate “cudziu” záhradu a aj keď ste dorobený a unavený, snažíte sa si spoločne strávený čas užiť. Keď prídete s pozvaním na budúcovíkendovú narodeninovú oslavu, nejde to. Hrozne rád by s vami strávil čas, ale má tú záhradu a musí sa starať. Každopádne, keby ste sa po párty chceli staviť pomôcť mu poliať záhradu a kúsok koláča doniesť, vy-užívateľ  vás rád uvidí.

article-590_page1018_kristalova_gula_dt_350_9545576-1Vševed- asi netreba veľmi približovať. Tento typ je tak rozšírený, že sa s ním už stretol každý. (Ak máte pocit, že vy ste sa nestretli, pozrite sa okamžite do zrkadla- máte megaproblém). Človek, ktorý všade bol, všetko videl, všetko zažil a nič ho nemôže prekvapiť. Zatiaľ čo on, dokáže všade a každého na počkanie otráviť. Otec, ktorý precestoval naposledy pred dvadsiatimi rokmi krajiny bývalej Juhoslávie vie presne, ako to vyzerá v tom Grécku a čo to je tá pravá kríza? Nepočuje ani na protiargument, že ste tam pol roka žili a videli to na vlastné oči? Nehádajte sa. Energia, ktorú vynakladáte na poučenie vševeda je vopred premrhaná. Hovorí vám babka, že sa máte obliecť, lebo vám musí byť určite zima? Mávnite rukou a zavrite dvere, prestanete cítiť prievan.

Máte skúsenosť s ďalšou kategóriou toxicity? Neváhajte mi napísať, rada sa priučím a ušetrím si nervy 🙂

Zdroje obrázkov: 1.2.3.4.5.,  6.7.