Recept na dokonalé ovsené koláčiky

DSC_0019Pri zohľadnení faktu, že kuchárske knihy sa dobre predávajú, musím dať aspoň jeden recept na môj blog! Žartujem. Náhodou sa mi dnes podarilo urobiť “tie pravé” dokonalé ovsené koláčiky, ktoré sú zdravou alternatívou sladkostí a perfektne sa hodia na raňajky, alebo svačinku a bola by škoda nepodeliť sa o ne.

Potrebujeme:

400 g ovsených vločiek

100 g celozrnnej hladkej špaldovej múky (alebo proste…múky)

80 g bio kokosového oleja (ak nie ste bio šialenci a propagátori zdravej stravy, kľudne dajte 100 g masla)

50 g vlašských orechov (pomletých alebo hrubšie nasekaných)

3 vajcia

100 g medu

1 kypriaci prášok do pečiva

100 ml vody

Postup: Na väčšej panvici rozpustíme olej, pridáme vločky a za občasného miešania do zlatava popražíme. Potom so všetkými ostatnými ingredienciami zmiešame v miske. Porobíme si malé koláčiky / sušienky a pečieme na plechu s  papierom na pečenie asi tak 25 minút, pri teplote 175 stupňov. Hotovo!

Podľa chuti môžte pridávať namiesto orieškov brusinky, alebo kúsky čokolády. Čokoľvek, čo máte radi. Ak som vo vás prebudila závislosť…tak s tým nič nenarobím… Pekný víkend!

Domáce práce- skúška a boj každého vzťahu

V mojom okolí snáď nie je jediný pár, v ktorom by sa neriešila otázka domácich prác. Ako emancipovaná žena sa samozrejme tiež bijem do pŕs a trvám na rovnom rozdelení domácich prác (márne). Vymýšľam systémy, dokonca občas aj motivačné scenáre, ako pripreť toho môjho chlapa k tomu, aby ten špinavý hrnček nenechal len tak na linke, ale dal ho aspoň do umývačky.

Aby ste mi rozumeli, mojím problémom nie je, že by Muž nevedel vykonávať domáce práce. On to vie a je plne funkčný. Akurát testuje moje nervy a necháva problémy vyhniť (občas doslovne). Sebakriticky priznávam, v strategickej hre vyhráva. Nie som schopná dlhodobo demonštratívne obchádzať prádlový kôš, o ktorom vyhlásil, že jeho obsah hodí do práčky. Vytáča ma vracať sa večer do izby s neustlanou posteľou, o ktorej povedal, že ju uprace. To nie je jeho chyba. Ale moja, že nie som schopná trpezlivo čakať na moment, kedy dojde k naplneniu sľubu.

Teraz prišla vhodná doba pochváliť sa mojím malým víťaztvom. Muž dnes umyl podlahu v celom byte. Scenár bol nasledovný: Píšem diplomku a domáce práce sa javia ako atraktívne odpútanie. Napriek tomu som už unavená a ako vždy, keď zas dvíham jeho ponožky zo zeme pri posteli a hádžem ich do koša, v hlave mi hrá staré známe: “Ja tu varím, žehlím, periem…či sa na to nevy…” V sobotu pekne operiem, umyjem riad aj koláč upečiem a prehadzujem k mužovi sediacemu meter od akcie na gauči: “Nie je vonku krásne?” Muž predstiera prácu. “A koľko svetla sem zrazu prúdi.” Muž začína šípiť problém, pozrie sa von oknom a odpovedá: “Hej, super hneď je to lepšie” Chytám sa možnosti- “Vieš mici, to bude asi tým, že som umyla okná” Podotýkam, že nie je možné ujsť: “Fakt? To si šikovná…mám ti s niečím pomôcť?!!!” Toto je klasické načasovanie po dokončení VŠETKÉHO…rozmýšľam, že tentokrát by som to nemala nechať len tak a vyťahujem podpásovku a moju tajnú zbraň: “Ak by si mohol umyť podlahu, bola by som ti vďačná.” Za touto vetou nasleduje, pusa, mrk-mrk, klip-klip a on súhlasí. Umývanie podlahy neznáša. Ja umývanie podlahy neznášam. Podľa mňa aj všetci bohovia umývanie podlahy neznášajú. “Umyjem ju zajtra” Povšimnite si taktický manéver vyčkávania…červená kontrolka v hlave svieti a predpokladám problém: “Zajtra? Veď si vravel, že zajtra natáčate. NEBUDEŠ UNAVENÝ???” hahaaaa… muž pozerá, rozmýšľa: “Umyjem ju ráno, kým pôjdem”

Kritická chvíľa. Čakanie. Je nutné byť neoblomná…neustúpiť. V nedeľu ráno: “Ježíííš, ja ešte musím umyť tú podlahu, že?” Čaká na vyslobodenie? Neverím. “Jáj, skoro som zabudla.” Nezabudla, myslím na to už asi 12 hodín v kuse. “Tak ja sa ti zdekujem, nech ti nezavadziam” Beriem knihu, leziem na posteľ a už nevidím a nepočujem.

Samozrejme počujem, ako muž nadáva. Ako fučí a ako sa ma každú chvíľu pýta, či to robí správne. “Na jednotku, miláčik” a ďalej sa venujem čítaniu knihy s patričným názvom “Ako sa zbaviť starostí“…odpoveď na životné problémy? Nechajte si pomôcť!!! Ľahnúť si a za žiadnu cenu sa ničoho nechytať!

PS:Týmto ďakujem Mužovi za pomoc, ktorú som potrebovala :-*

Moja 100-dňová výzva

Jedna z mojich obľúbených blogeriek ma vo svojom článku
inšpirovala k úvahách o šťastí. V podstate si myslím, že mám šťastný život a že sa mi darí. Napriek tomu si väčšinu času pripadám, že aj keď sa nemám výslovne zle, nie je sa čím chváliť. A to by sa malo zmeniť. Budem sa chváliť a cielene si uvedomovať, čo mi robí radosť!

Celých sto dní sa plánujem prostredníctvom projektu 100 šťastných dní utvrdzovať v tom, aký úžasný život mám. A to už je výzva!

Oficiálny začiatok výzvy som si dala na 1.apríla a nie je to žiadny žart 🙂 Sledujte moje záznamy prostredníctvom FB stránok a neváhajte sa k šťastnej výzve pridať!

7 vecí, ktoré mi v marci pomáhajú prežiť

Ako som spomínala v predchádzajúcom článku, milujem jar. Čo už milujem trochu menej sú nevyspytateľné výkyvy počasia. Pred viac ako týždňom som zaľahla s “niečim” medzi prechladnutím, smrteľnou chorobou, angínou a chrípkou. Podľa toho, koľko ľudí mi pre chorobu ruší pracovné stretnutia a pozvania na kávu asi nič výnimočné, každopádne JA som v tej posteli umierala. Kvôli nevládnosti som musela prestať behať a dni sa zmenili na čakanie až mi bude lepšie, až vonku bude teplejšie a keď veci zas začnú mať zmysel.

Prinášam zoznam 7 vecí alebo činností, ktoré mi toto prežívanie spríjemnili a vďaka ktorým som si zachovala ako tak dobrú náladu:

DSC_00011. Varenie. Uznávam, že keď som najedená, polovica mojich problémov sa vyrieši sama. A je zábavné skúšať nové zaujímavé recepty. (Na fotke je slaný špenátový koláč, alternátíva kišu)

DSC_00052.Aromatické sviečky. Ich vôňa a mäkké svetlo dokážu zútuľniť každú miestnosť. Ja mám najradšej vanilku, ale zistila som, že sa mi lepšie pracuje pri ovocných, energetizujúcich vôňach ako je pomaranč. Aj bez hlbšej znalosti aromaterapie je to jednoduchý a rýchly spôsob ako sa uvoľniť.

DSC_00083. Teplý kúpeľ. Zvyčajne patrím skôr k dynamickým typom, čo len na pár minút vlezú do sprchy, ale s premenlivým a sychravým počasím mi príde fajn sa večer zanoriť do levanduľových bublín, pozrieť si seriál, prelistovať časopis alebo len tak v tichosti relaxovať. Opäť nesmú chýbať sviečky.

DSC_00094.Termoska. Boží vynález. Bylinkový čaj, kakao, alebo teplá a kvalitná káva. Navyše moja farebná termoska, radosť za pár korún z Ikey, je dosť veľká, aby potešila teplým nápojom aj iných. To ma naučil Sheldon: Ľuďom v nepríjemnej situácii, bez ohľadu na citové rozpoloženie treba ponúknuť teplý nápoj. Zaberá aj na podráždených vyučujúcich. Btw. keď farebnú termosku napustíte rumom, pobavené okolie vás nemá vo zvyku označovať za alkoholika.

DSC_00065.Sadenie byliniek. Moje každoročné vzrušenie, keď si na parapete zasadím bylinky, s láskou sa o ne starám a čakám, či z toho niečo vyrastie. Oficiálna jar u mňa začína až keď mi niečo pučí na okne.

DSC_00106.Módne doplnky. Veľa farieb a pekných vecí. Keď už prší, vezmem na prechádzku môj kúzelný krajkovaný dáždnik. Je to jedna z vecí, o ktorých si sama myslím, že sú tak pekné, že ich treba vystavovať na obdiv.

DSC_14067.Voňavky, parfémy. Zázrak v pár kvapkách. Diskrétna droga, proste si len “šňupnete” zápästie kedykoľvek a kdekoľvek. A ak vám vlastná voňavka nevie zdvyhnúť náladu, mali by ste sa poobzerať po novej…

Jarné odporúčania a závislosti

Pridávam sa k blogerským ódam na príchod jari. S tým, že ja jar skutočne zbožňujem, je to asi moje obľúbené ročné obdobie. Nie je ešte príliš teplo, ale už je cítiť vo vzduchu.

najlepsi_bicykel_na_svete_1_largeČo mi robí radosť je, že môžem zas chodiť do školy na mojom krásnom červenom bicykli s košíkom vpredu a kľučkovať medzi autá stojace v zápche. Na červenom bicykli si pripadám žensky. Sexy. Dokonca inteligentnejšie, keď v košíku veziem knihy. Dnes som sa spúšťala dole kopcom zo Šilingráku a slnko mi príjemne svietilo do očí- chvíľu som sa mohla kochať výhľadom na mesto. Potom mi začali slziť oči z vetra a smogu, tak som sa zas radšej sústredila na cestu a na to, že nemám veľmi utiahnuté brzdové lanká.

296637Ďaľšou, nie len jarnou, vychytávkou sa pre mňa stala mobilná aplikácia Endomondo. Pre väčšinu z vás asi notoricky známa vec, ale ja som trochu technická brzda. Pre tých, čo túto aplikáciu predsalen nepoznajú, je to tzv.sport tracker. Takže si môžete svojím chytrým telefónom sledovať športové aktivity, rýchlosť, GPS trasu a takéto zábavičky a potom si to jedným kliknutím poslať na web, kde sa vám to krásne vyhodnotí. Je možnosť voliť veľa športov, ale aj obyčajnú chôdzu. Teraz mám to jarné obdobie zdravej životosprávy a pohybu, takže sa narcisticky stále pozorujem, koľko som prešla a aká som šikovná. Zaznamenávam každú trasu a občas som milo prekvapená, koľko toho za deň nachodím a koľko už zvládnem zabehnúť.

masters-of-sex-artwork-600-370Možno to z predchádzajúcich udalostí vyznieva, že som až priveľmi aktívna. Toto by som rada vyvrátila mojím ďalším odporúčaním. Tentokrát sa jedná o seriál, ktorý po večeroch sledujeme s Mužom. Vopred deklarujem jarnú tématiku a to, že sa jedná o nefalšované ženské porno maskované za “vedecké postupy”. Hovorím o Masters of sex. Vtipný, netuctový, s dobrými kostýmami (rada pozerám retro šatičky) a samozrejme…”náučný”. Aby toho nebolo málo, moje nadšenie zo sledovania sa prenieslo aj do každodenného života a preto som si podľa hlavnej ženskej hrdinky seriálu ostrihala ofinu. Veľmi krátka, praktická a nechcelo sa mi veriť, ale dokonca vyzerá dobre.

Prajem krásnu jar a veľa slnečných športom naplnených dní -> nech už ste sa  článkom nechali navnadiť na ľubovoľný šport 😉

Malý úplatok

DSC_0899

Ráno robí deň? Len tak pre istotu som sa rozhodla samu seba uplatiť pekným pondelkovým ránom. Raňajky, pekne prestreté na stole. Žiadna káva na rýchlo v kúpeľni, kým sa maľujem (áno, aj takéto komické výjavy sa u mňa vyskytujú).

Včera ma Muž poprosil, či by sa mi nechcelo niečo upiecť, napríklad Marlenku, čo som spomínala. Zlenivela som v mojich gazdinkovských povinnostiach. Už nevypekám, lebo ja sladkosti nejem. Nevarím komplikpvané obedy. Nemám na to čas a ani chuť. Potom chudák Muž chudne a je hladný.

Uvažujem o kúpe nového obrusu do kuchyne a pekného ranného rituálu s prestieraním. Keď som bola preč Španielky a Talianky zo Slovákov “nemohli”, lebo sa chováme ako barbari (vyjedáme priamo z hrnca alebo na stojáka) a nestolujeme vkusne s každým jedlom. Rituál jedla je pre nich posvätný! Neviem, či by som zvládla obetovať viac času denne každému jedlu a nepozerať pri tom seriál, alebo robiť niečo iné. Prípadne stolovať aj keď som SAMA. Ale skúsim to aspoň s tými raňajkami.

Čo sa mi stalo vo februári – autentické obrázky a fakty

Mám 25…rokov. Trochu depka, ale “naštastie” som jeden deň po narodeninách odchádzala natrvalo z Kréty, tak to dojímavé lúčenie a objímanie s kamarátmi tieto smiešne pocity ohľadom veku prekonali.

DSC_0889

K ceste domov môžem povedať len toľko, že keď sa mi niekto smial za to, že cestujem aj autobusom v podpätkoch a sukni namiesto “niečoho pohodlného” nevedeli, že ako jediná som si nemusela na maďarskej colnici pri štvorhodinovej detailnej prehliadke batožiny o tretej ráno ťahať ťažkú batožinu sama. A vlastne bol na mňa ten mladý colník aj celkom milý a ako jedinej mi nevyhádzal veci z kufra… a ani poriadne batožinu neprezrel, lebo sa so mnou radšej nad tým kufrom rozprával. Teraz je bodkovaný kuforvybalený a zakrytý v skrini vybaleným oblečením.

DSC_0890

Prvé dni som nejedla nič iné, iba grécky šalát a chlieb s olivovým olejom. Potom mi došli privezené zásoby stredomoria ale stále sa akosi s nepochopením pozerám na vepřo-knedlo-zelo. Namiesto mora a slnka som si začala zvykať na odlišný výhľad z okna. Okolie mi hovorí, aké je super, že som nezažila tú poriadnu zimu, ale akosi im nedochádza, že toto je pre mňa zima. 10 stupňov? To je čo? A pozerať sa z okna na zelený bazén v susedovej záhrade ma má navnadiť na leto? Keď si idem zabehať, musím si obliecť TRI mikiny.

Veju_CV_foto

Návrat domov pre mňa v prvom rade znamená návrat do zodpovedného produktívneho života. Preto som si ostrihala svoje dlhé dievčenské vlasy a nafotila nové profesionálne fotky na životopis. Hľadám totižto novú prácu. Sama som sa pobavila, že s krátšími vlasmi paradoxne vyzerám mladšie, ale akosi sa v tom zostrihu cítim lepšie. Slobodnejšie, keď mi stále všade nelezú vlasy a aj hlava je ľahšia.

DSC_0891

Aby to nevyznelo, že som sa na Kréte len tak flákala a nevenovala sa dosahovaniu mojich cieľov, pochválim sa. Schudla som tam 5 kíl. Zmena kuchyne, menej starostí a životné návyky sa na mne podpísali pozitívne. Od samej radosti, že sa konečne skutočne približujem k svojej cieľovej váhe 62 kíl a preto som si domov kúpila osobnú váhu. Ak nepoznáte historku o tom, čo sa stalo pred rokom tej starej, tak asi stačí napísať, že ma každý deň iritoval v kúpeľni pohľad na tie ohavnosti, čo mi ukazovala. Skončila v odpadkoch a ja som bola na rok spokojná so svojím telom. Blbé riešenie, ale fungovalo.

DSC_0888

A najväčšia úchylnosť na koniec. V škole nám na seminári navrhli mapovať svoj deň ako cestu k zvýšeniu produktivity. Som “dobrá” študentka a takéto úlohy ma bavia, preto si každý deň “vyfarbujem” a zapisujem do tabuľky každú aktivitu, ktorá zaberá viac, ako 10 minút. Väčšina spolužiakov došla k záveru, že majú čo odstraňovať, lebo prokrastinujú. Ja som zistila, že nechápem, ako toho toľko stihnem v 24 hodinách a začala som byť pyšná, že po 5 rokoch na vysokej škole som začala spať viac ako 6 hodín denne (i keď pod toto sa možno podpísala len jarná únava a šok z návratu).

PS: Znovu začínam fotiť. Tieto fotky sú neupravované a na rýchlo (okrem tej na životopis) ale dúfam, že v budúcnosti budem mať veľa materiálu aj na ďalšie články. Ak ste si všimli, prišla som na to, ako zarovnať text na blogu do bloku (pre mňa je to to isté, ako vynájsť liek na rakovinu!!!)